HUNTEROV SYNDRÓM (MPS II)

Hunterov syndróm, alebo mukopolysacharidóza typ II, je ochorenie patriace do väčšej skupiny ochorení nazývaných mukopolysacharidózy, pre ktoré je typická porucha metabolizmu mukopolysacharidov nazývaných glykozaminoglykány (GAG). Mutácia v IDS géne spôsobuje nedostatočnú aktivitu lyzozómového enzýmu iduronát-2-sulfatázy. Deficit enzýmu spôsobí hromadenie nedegradovaných glykozaminoglykánov (GAG) v lyzozómoch makrofágov buniek retikuloendotelového systému (RES) v pečeni, slezine a kostiach.1 Akumulácia GAG v organizme spôsobuje hepatosplenomegáliu, slabinovú alebo pupočnú herniu, očné zmeny (glaukóm, retinopatiu, atrofiu optického nervu)1,2. Častá je prevodová porucha sluchu, ale môže sa rozvinúť aj progresívna senzorická strata sluchu.3 U pacientov s mukopolysacharidózou sú kvôli postihnutiu skeletu, kože a podkožia typické hrubé rysy tváre, husté obočie, zanorený koreň nosa, makroglosia, makrocefália, kĺbové kontraktúry s významným obmedzením hybnosti, gibbus, skolióza, deformity hrudníka, porucha rastu, zákal rohovky, nápadne hrubá a tvrdá koža a drsné vlasy.4 Rtg nález zodpovedá diagnóze dysostosis multiplex.4 Deti s touto diagnózou sú často sledované na ortopedických a chirurgických ambulanciách kvôli operáciám slabinovej či pupočnej hernie alebo pre tendosynovitídu, či syndróm karpálneho tunela mnoho mesiacov pred definitívnym stanovením diagnózy.4 Býva postihnutý respiračný systém s progredujúcou obštrukciou dýchacích ciest.2 Z kardiálnych príznakov sú najčastejšie chlopňové chyby (mitrálna, aortálna, trikuspidálna insuficiencia), ktoré vedú k hypertrofii komôr a srdcovému zlyhávaniu.2 Prevodové poruchy (atrioventrikulárna blokáda) prispievajú k mortalite týchto pacientov.2 Asi dve tretiny chlapcov s MPS II majú kognitívny a mentálny deficit.3 V tomto ohľade sa prejavuje výrazná variabilita.3 Chlapci s ťažkým fenotypom MPS II sa naučia používať len niekoľko slov, chlapci s miernym fenotypom môžu mať prakticky zachovaný normálny mentálny vývin.3

Hunterov syndróm je gonozómovo recesívne dedičné ochorenie, spôsobené mutáciou IDS génu, lokalizovaného na chromozóme Xq28, kódujúceho enzým iduronát-2-sulfatázu.2 V súčasnosti je známych viac ako 550 mutácií.2 Výskyt Hunterovho syndrómu je približne 1: 100 000 živo narodených chlapcov.2

Diagnostika. Klinické podozrenie na Hunterov syndróm potvrdí zvýšené vylučovanie celkových glykozaminoglykánov v moči, hlavne heparan- a dermatansulfátu.2 Pre potvrdenie diagnózy je potrebný dôkaz deficitu enzýmovej aktivity iduronát-2-sulfatázy v sére, leukocytoch alebo kožných fibroblastoch.2 Diagnózu definitívne potvrdí molekulovo-genetické vyšetrenie, ktorým sa môžu identifikovať aj asymptomatické prenášačky.2 Prenatálna diagnostika je možná z amniovej tekutiny, kultivovaných amniocytov, alebo pomocou molekulovo-genetickej analýzy.2

V súčasnosti je k dispozícii jednoduchá metóda stanovenia aktivity enzýmu a mutácie IDS génu zo suchej kvapky krvi.5 Pri selektívnom skríningu mukopolysacharidóz sa vyšetrujú súčasne všetky terapeuticky ovplyvniteľné MPS, t.j. typ I, II, IVA, VI a VII.5 Pre ďalšie informácie ohľadne diagnostiky kontaktujte, prosím, Zriedkava.Diagnoza@takeda.com.

V terapii Hunterovho syndrómu sa používa enzýmová substitučná liečba (ERT) v podobe intravenózne podávaného enzýmu vyrobeného rekombinantnou technológiou.3 Liečba významne ovplyvňuje viscerálne príznaky, hepatomegália ustupuje, stabilizuje sa nález na myokarde, zastavuje sa progresia ochorenia a zvyšuje sa rozsah pohybov vo veľkých kĺboch.3

Kód: C-APROM/SK/HUNS/0005

Použitá literatúra:

  1. Hlavatá A, Abstrakt prednášky z podujatia Klinická prax v pediatrii 10. – 11. 4. 2018
  2. Bzdúch V, et al. Pediatr. prax, 2020;21(3):121-122
  3. Malinová V, et al. Pediatr. praxi 2013;14(3):157–160
  4. Honzík T, praxi 2011; 12(5): 314–319
  5. Hlavatá A, et al. AtheroRev 2018; 3(3): 184–191

Mohlo by Vás zaujímať