Satelitné sympózium spoločnosti Takeda

IBD v pandemickom období COVID 19: dôkazy vychádzajúce z klinickej praxe

Autor: MUDr. Lukáš Bača, Nemocnica AGEL, Ostrava-Vítkovice

Jedno zo satelitných sympózií spoločnosti Takeda v rámci kongresu ECCO bolo zamerané na spojenie nešpecifických črevných zápalov a infekcie COVID-19 na základe reálnej praxe a klinických štúdií. Prednášali Ryan Ungaro z New Yorku a Tariq Ahmad z Univerzity v Exeteri.

V prvej časti sympózia sa doktor Ungaro venoval medzinárodnému registru SECURE-IBD (Surveillance epidemiology of Coronavirus under research exclusion), ktorý uviedol v marci 2020 Dr. Ungaro s kolegami za účelom rýchleho a prehľadného sledovania údajov o pacientoch s nešpecifickými črevnými zápalmi (IBD) a infekciou COVID-19. Register je založený na dobrovoľnom systéme hlásení lekárov z celého sveta. Doteraz bolo zaregistrovaných 6144 prípadov zo 69 krajín1.

Jednou z prvých otázok v registri bola, či sú pacienti s nešpecifickými črevnými zápalmi (IBD) vystavení vyššiemu riziku nežiaducich účinkov v súvislosti s infekciou COVID-19.

Vedci vypočítali štandardnú relatívnu smrtnosť na základe analýzy 525 pacientov s infekciou COVID-19. Porovnával sa pomer úmrtí pozorovaných a úmrtí očakávaných u pacientov s infekciou COVID-19 a zistilo sa, že neexistuje významne zvýšené riziko úmrtia. Novšie štúdie, vrátane tých s kontrolnou skupinou non-IBD pacientov následne zistili, že u pacientov s IBD sa nevyskytuje väčšia pravdepodobnosť závažného priebehu ani hospitalizácie2-4.

Ďalšia otázka znela, či existujú špecifické podskupiny pacientov s IBD, ktoré sú vystavené väčšiemu riziku. V analýze údajov z registra sa hlavne vyšší vek (nad 60 rokov) spája s úmrtím a potrebou umelej pľúcnej ventilácie5.

Ďalším aspektom skúmania boli výsledky pacientov s komorbiditami. Ukázalo sa, že pacienti s vyšším počtom komorbidít spolu s už diagnostikovaným IBD spadali do vyššieho rizika ťažkého priebehu infekcie COVID-19. Zisťovala sa tiež súvislosť medzi aktivitou ochorenia a priebehom u pacientov s infekciou COVID-19, kedy sa u mladších pacientov (pod 50 rokov) so stredne ťažkou a ťažkou aktivitou IBD vyskytovalo vyššie riziko závažného priebehu infekcie COVID-19 s potrebou hospitalizácie. U starších pacientov (nad 50 rokov) nebolo riziko spojené s aktivitou ochorenia, ale skôr so všeobecným rizikom spojeným s vyšším vekom5,7. V závere môžeme skonštatovať, že kontrola ochorení IBD má zásadný význam. Čím viac komorbidít sa u IBD pacientov vyskytovalo, tým horší bol priebeh infekcie COVID-19 a miera počtu hospitalizácií a úmrtí sa zvyšovala v závislosti od počtu komorbidít6.

Ďalšou témou, ktorá vyplynula z registra  SECURE-IBD, bola otázka dopadu IBD medikácie na riziko závažného priebehu infekcie COVID-19. Výsledky s liečbou kortikosteroidmi a monoterapiou biologickými liekmi boli konzistentné z hľadiska úmrtí počas sledovaného obdobia. Od začiatku sa prejavila vyššia miera úmrtí medzi pacientmi, ktorí užívali kortikosteroidy a najnižšia miera úmrtí u pacientov, ktorí užívali biologickú liečbu7. Predovšetkým sa ukázalo, že kortikosteroidy sa spájajú so zvýšeným rizikom závažného priebehu infekcie COVID-1910.

Anti-TNF biologiká nezvyšovali riziko ťažkého priebehu infekcie COVID-19 a ukázalo sa, že by mohli mať dokonca protektívny účinok. Toto sa preukázalo vo dvoch multivariačných analýzach s viac než 500 prípadmi. Spolupráca s Global Rheumatology Alliance preukázala tiež podobné výsledky, keď sa anti-TNF medikácia spájala s nižším rizikom hospitalizácie9-13.

S ohľadom na kombinovanú terapiu porovnávala analýza pacientov na monoterapii tiopurínom s monoterapiou anti-TNF a s kombinovanou terapiou. U pacientov užívajúcich kombinovanú liečbu v porovnaní s monoterapiou anti-TNF sa prejavilo u prípadov s infekciou COVID-19 zvýšené riziko nežiaducich účinkov a je pravdepodobné, že toto zistenie bude podporovať hlavne deeskalačnú stratégiu u pacientov s IBD. Ďalšie triedy biologických liekov, ako sú antiintegrínové biologiká, vykázali vo všeobecnosti dobré výsledky; analýza skúmala napríklad pacientov s IBD užívajúcich vedolizumab a porovnávala ich s výsledkami pri iných liečbach. Riziko hospitalizácie bolo mierne vyššie u pacientov užívajúcich vedolizumab v porovnaní s anti-TNF biologikami, ale celkovo možno povedať, že antiintegrínové biologiká neprinášali signifikantné riziko horšieho priebehu COVID-1914. Anti-IL-12/23 biologiká, podobne ako anti-TNF, nespôsobovali zvýšené riziko ťažkého priebehu infekcie COVID-19. Vo všeobecnosti mala biologická monoterapia, či už ide o anti-TNF, antiintegrínové alebo anti-IL 12/23 lieky, v rámci štúdie podobné výsledky. Účinky tofacitinibu sa skúmali len u 37 pacientov a nepreukázal sa jeho vplyv, či už ako riziko hospitalizácie, ťažkého priebehu s potrebou ventilácie alebo úmrtia15. V skupine pacientov užívajúcich mesalazín sa nezistilo zvýšené riziko závažného priebehu COVID-1916.

V závere prednášky Dr. Ungara môžeme konštatovať, že silnou stránkou databázy je jej svetový význam, ako aj počet zapísaných pacientov. Pacienti s IBD môžu mať zvýšené riziko ťažšieho priebehu infekcie COVID-19. Na týchto rizikách sa podieľajú predovšetkým demografické údaje (vek, polymorbidita), ďalej aktivita ochorenia a užívanie kortikosteroidov, či kombinovaná terapia s tiopurínmi. Anti-TNF ani ďalšie biologiká nezvyšujú riziko ťažkého priebehu či úmrtia. Pacienti s IBD, u ktorých sa rozvinie infekcia COVID-19, by sa mali posudzovať a liečiť individuálne, od prípadu k prípadu, a mala by sa zvážiť deeskalácia kombinovanej terapie.

V druhej časti sympózia sa Dr. Ahmad venoval anti-SARS-CoV-2 protilátkovej odpovedi a IBD medikácii, to všetko vo výsledkoch štúdie CLARITY-IBD. CLARITY-IBD je štúdia podporovaná britským zdravotníckym systémom, a jej cieľom je pochopiť dosah liečby zápalového ochorenia čriev a stratégií fyzického dištancovania na COVID-19 pomocou sérologického testovania. V roku 2020 sa Spojené kráľovstvo rozhodlo odložiť druhú dávku vakcíny, aby sa dosiahla ochranná imunita vo väčšej časti populácie s pomocou väčšieho množstva vakcín. Zostáva však otázka, či sú pacienti s IBD chránení po jednorazovej dávke vakcíny? Už istý čas vieme, že tiopuríny a liečba anti-TNF v skutočnosti zhoršila odpoveď na mnoho bežne používaných očkovaní, a preto sa CLARITY-IBD snažila zistiť, či by pacienti s IBD boli touto praxou (oneskorenie druhej dávky) vystavení nejakému riziku18-20.

Štúdia prebehla ako 40-týždňová, prospektívna a pozorovacia, na vzorke 6934 pacientov s IBD vo Veľkej Británii. Pacienti užívali infliximab alebo vedolizumab. Analýza zahŕňala 865 pacientov liečených infliximabom a 428 pacientov liečených vedolizumabom, pričom všetci títo pacienti mali negatívne protilátky na prekonané ochorenie COVID-19. Medzi pacientmi liečenými infliximabom a vedolizumabom existujú určité dôležité základné rozdiely – pacienti s infliximabom boli väčšinou mladší, častejšie trpeli Crohnovou chorobou alebo boli liečení imunomodulátormi a mali menšiu pravdepodobnosť užívania steroidov. Pacienti liečení vedolizumabom vykazovali väčšiu pravdepodobnosť polymorbidity21.

Anti-SARS Cov 2 protilátky boli rozdelené podľa typu biologickej terapie a typu vakcíny u pacientov bez predchádzajúcej infekcie COVID-19. V prípade obidvoch vakcín (Pfizer aj Astra-Zeneca) bolo evidentné, že geometrický priemer je po podaní jednej dávky vakcíny významne nižší u pacientov s infliximabom aj vedolizumabom. Faktory spojené s nižšími koncentráciami protilátok zahŕňali pacientov liečených infliximabom (v porovnaní s vedolizumabom), pacientov liečených imunomodulátormi, pacientov s Crohnovou chorobou, pacientov nad 60 rokov a fajčiarov. Zároveň sa preukázalo, že protilátky už po prvej dávke vakcíny sa vyskytli u iného než bieleho etnika. Toto sa zatiaľ potvrdzuje aj v ďalších analýzach. Najnižšie hodnoty sérokonverzie sa pozorovali u pacientov liečených infliximabom a imunomodulátormi, a naopak najvyššie hodnoty sérokonverzie sa pozorovali pri liečbe vedolizumabom. Pri porovnaní pacientov, ktorí mali buď predchádzajúcu infekciu COVID-19 a jednu dávku vakcíny, alebo dve dávky vakcíny bez predchádzajúcej infekcie zistíme, že koncentrácia protilátok u pacientov liečených infliximabom aj vedolizumabom bola omnoho vyššia než u pacientov po prekonanej infekcii bez očkovania17. Zároveň však aj po dvoch dávkach vakcíny vidíme nižšiu koncentráciu protilátok u pacientov liečených infliximabom v porovnaní s pacientmi s vedolizumabom. Sú to však všetko veľmi predčasné údaje a bude ešte potrebné doplniť ďalšie analýzy.

Záverom možno povedať, že po jednej dávke vakcíny boli koncentrácie protilátok a sérokonverzie nižšie u pacientov liečených infliximabom oproti pacientom liečeným vedolizumabom. Po jednej dávke vakcíny si asi iba jedna tretina účastníkov liečených výlučne infliximabom vytvorila adekvátne hladiny protilátok proti vírusu, aby sa vakcína mohla považovať za účinnú. Vyšší vek, Crohnova choroba a súčasné fajčenie bolo spojené s nižšími koncentráciami protilátok. Najnižšia miera sérokonverzie bola u účastníkov štúdie liečených infliximabom v kombinácii s imunomodulátorom. Koncentrácia protilátok a miera sérokonverzie boli vyššie u pacientov s prekonaným ochorením COVID-19 a 1 dávkou vakcíny Astra Zeneca, nie Pfizer vakcíny, a po 2 dávkach Pfizer vakcíny. Ani po 2 expozíciách antigénom sa u 18 % pacientov liečených infliximabom a 5 % pacientov liečených vedolizumabom nepodarila sérokonverzia21.

Literatúra:

  1. Brenner EJ, et al. SECURE-IBD Database Public Data Update. https://covidibd.org, Accessed May 14, 2021 June 2021
  2. Zhonghua Liu Xing Bing Xue Za Zhi, Chinese Center for Disease Control and Prevention 2020;41:145-151;
  3.  Ondor G, et al. JAMA 2020,323:1775-6;
  4. Center for Disease Control and Prevention https://www.odcgovinchs/nvss/vsrt/COVID19/. Accessed April 17, 2020.
  5. Brenner EJ, et al. Gastroenterology 2020;59 481.91
  6. Singh S et al. Gastroenterology 2020;159:1575-8.
  7. Brenner EJ, et. al. Gastroeneterology 2020; 159:481-91.
  8. Ricciuto A, et al. Gastroenterology 2021; 160:S-330-S-331.
  9. Brenner EJ, et al. SECURE-IBD Database Public Data Update, https://covidiod org. Accessed May 24, 2021.
  10. Bezzio C, et al. Gut 2020;69:1213-7
  11. Singh S, et al. Gastroenterology 2020;159:1575-8.
  12. Ungaro RC et al. Gut 2021;70 725-32.
  13. Gianfrancesco M. et al. Ann Rheum Dis 2020;79:859-66.
  14. Agrawal M. et al. Gastroenterology 2021;160(6):S-331.
  15. Agrawal M. et al. Inflamm Bowel Dis 2021 Mar 15;27(4):585-589.
  16. Ungaro R, et al. Journal of Crohn’s and Colitis 2021;15 (Supplement_1):S006-7.
  17. Voysey et al Lancet 2021; 397:881-91 https://doi.org/10.1016/S0140-6736(21)00432-3; 2.
  18. Parry Het al medRxiv 2021 preprint doi:https://doi.org/10.1101/2021.05.15.21257017:
  19.  Bernal et al medRxiv 2021 preprint doi: https://doi.org/10.11
  20. Kennedy NA et al. Gut. 2021;70:865-75;
  21. Kennedy NA et al. Gut. 2021;0:1-10;

Dátum prípravy: október 2021

C-APROM/SK/EYV/0003

Skrátená informácia o lieku

Názov lieku: Entyvio 300 mg prášok na prípravu infúzneho koncentrátu, Entyvio 108 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke, Entyvio 108 mg injekčný roztok v naplnenom pere. Zloženie: Každá injekčná liekovka obsahuje 300 mg vedolizumabu. Po rekonštitúcii obsahuje každý mililiter 60 mg vedolizumabu. Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje 108 mg vedolizumabu v 0,68 ml roztoku. Každé naplnené pero obsahuje 108 mg vedolizumabu v  0,68 ml roztoku. Úplný zoznam pomocných látok pozrite v SPC. Indikácie: Liečba stredne ťažkej až ťažkej formy aktívnej ulceróznej kolitídy alebo stredne ťažkej až ťažkej formy aktívnej Crohnovej choroby u dospelých pacientov, ktorí mali na konvenčnú liečbu alebo na liečbu antagonistom tumor nekrotizujúceho faktoru alfa (tumour necrosis factor alpha, TNF α) neprimeranú odpoveď, alebo u ktorých došlo k strate odpovede, alebo ktorí neznášali takúto liečbu. Liečba dospelých pacientov so stredne ťažkou až ťažkou formou aktívnej chronickej pouchitídy, ktorí podstúpili proktokolektómiu a análnu anastomózu ileálneho púzdra vytvoreného kvôli ulceróznej kolitíde a mali neprimeranú alebo žiadnu odpoveď na liečbu antibiotikami. Dávkovanie a  spôsob podávania: Odporúčaný dávkovací režim vedolizumabu podaného intravenóznou infúziou je 300 mg v nultý, druhý a šiesty týždeň a potom každých osem týždňov. Ulcerózna kolitída: Liečba u pacientov s ulceróznou kolitídou sa má ukončiť, ak sa do 10. týždňa nepozorovali žiadne dôkazy prínosu liečby. Zvýšenie frekvencie dávkovania na 300 mg každé štyri týždne môže byť prínosom pre niektorých pacientov, u ktorých došlo k zníženiu odpovede. Crohnova choroba: Dávka v  10. týždni môže byť prínosom pre pacientov s  Crohnovou chorobou, u ktorých nebola pozorovaná odpoveď. V liečbe reagujúcich pacientov sa má pokračovať každých osem týždňov, počnúc 14. týždňom. Ak sa do 14. týždňa nepozorovali žiadne dôkazy prínosu liečby, liečba pacientov s Crohnovou chorobou sa má ukončiť. Zvýšenie frekvencie dávkovania na 300 mg každé štyri týždne môže byť prínosom pre niektorých pacientov, u ktorých došlo k zníženiu odpovede. Ak sa liečba preruší a je potrebné liečbu obnoviť, je možné zvážiť dávkovanie každé štyri týždne. Pouchitída: Liečba vedolizumabom sa má začať paralelne so štandardnou liečbou antibiotikami (napr. štvortýždňová liečba ciprofloxacínom). Ak sa do 14 týždňov liečby vedolizumabom nepozoruje žiadny dôkaz terapeutického prínosu, má sa  zvážiť ukončenie liečby. Odporúčaný dávkovací režim subkutánne podávaného vedolizumabu ako udržiavacej liečby po aspoň 2 intravenóznych infúziách je 108 mg podávaných subkutánnou injekciou raz za 2 týždne. Prvá subkutánna dávka sa má podať namiesto ďalšej plánovanej intravenóznej dávky a potom každé 2 týždne. K  dispozícii nie je dostatočné množstvo údajov na stanovenie toho, či by malo zvýšenie frekvencie dávkovania prínos pre pacientov, u ktorých dôjde k zníženiu odpovede na udržiavaciu liečbu subkutánne podávaným vedolizumabom. Bezpečnosť a účinnosť vedolizumabu u detí vo veku od 0 do 17 rokov neboli doteraz stanovené. U starších pacientov nie je potrebné upraviť dávkovanie. Entyvio prášok na prípravu infúzneho koncentrátu je určené len na intravenózne použitie ako intravenózna infúzia po dobu 30 minút. Pred podaním sa má rekonštituovať a  ďalej nariediť (pozrite v  SPC). Injekčný roztok Entyvio (v naplnenej injekčnej striekačke alebo v naplnenom pere) je určený len na subkutánne podanie. Kontraindikácie: Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z  pomocných látok. Aktívne závažné infekcie, ako sú tuberkulóza (TBC), sepsa, cytomegalovírusová infekcia, listerióza, a oportúnne infekcie, ako je progresívna multifokálna leukoencefalopatia (PML). Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní: Všetci pacienti musia byť nepretržite sledovaní počas každej infúzie a tiež po dobu približne jednej hodiny (dvoch hodín počas prvých dvoch infúzií) po ukončení infúzie. Boli hlásené reakcie súvisiace s podaním infúzie (infusion-related reactions, IRR) a príznaky precitlivenosti. Existuje možné zvýšené riziko oportúnnych infekcií alebo infekcií, pre ktoré je črevo ochrannou bariérou. Pred začiatkom liečby pacienti musia byť vyšetrení na tuberkulózu. Ak existuje podozrenie na PML, liečba sa musí pozastaviť; ak sa podozrenie potvrdí, liečba sa musí natrvalo ukončiť. Neodporúča sa súbežné používanie vedolizumabu s biologickými imunosupresívami. Pacienti liečení vedolizumabom môžu pokračovať v  liečbe neživými vakcínami. Chrípková vakcína sa má podávať injekčne, v súlade s rutinnou klinickou praxou. Ostatné živé vakcíny sa môžu podávať súbežne s  vedolizumabom len vtedy, ak ich prínos výrazne prevažuje nad rizikom. Vedolizumab podávaný pacientom, ktorí nie sú súbežne liečení kortikosteroidmi, môže byť menej účinný pre vznik remisie Crohnovej choroby v  porovnaní s  pacientmi, ktorí už súbežne dostávali kortikosteroidy. Liekové a  iné interakcie: Súbežné podávanie kortikosteroidov, imunomodulátorov a aminosalicylátov nemalo klinicky významný vplyv na farmakokinetiku vedolizumabu. U dospelých pacientov s pouchitídou sa vedolizumab podával súbežne s antibiotikami, farmakokinetika vedolizumabu sa u pacientov s pouchitídou neskúmala. Živé vakcíny, najmä živé perorálne vakcíny, je potrebné používať opatrne, ak sa súbežne s nimi podáva vedolizumab. Fertilita, gravidita a laktácia: Ženy vo fertilnom veku majú používať primeranú antikoncepciu na zabránenie gravidity a pokračovať v jej používaní aspoň počas 18 týždňov od poslednej liečby. Ako preventívne opatrenie sa odporúča vyhnúť sa používaniu vedolizumabu počas gravidity, ak prínos jasne neprevažuje nad akýmkoľvek možným rizikom pre matku aj plod. Účinky vedolizumabu na dojčené deti a  na tvorbu mlieka nie sú známe. V štúdii týkajúcej sa laktácie zameranej len na koncentráciu prítomného vedolizumabu v materskom mlieku u laktujúcich žien s aktívnou ulceróznou kolitídou alebo Crohnovou chorobou dostávajúcich vedolizumab, bola koncentrácia vedolizumabu v ľudskom materskom mlieku približne 0,4 % až 2,2 % sérovej koncentrácie u matky získanej z historických štúdií vedolizumabu. Odhadovaná denná dávka vedolizumabu užitá dojčaťom bola 0,02 mg/kg/deň, čo je približne 21 % priemernej materskej dennej dávky upravenej podľa telesnej hmotnosti. Pri používaní vedolizumabu u  dojčiacich žien sa má zvážiť prínos liečby pre matku a  možné riziko pre dojča. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje: Vedolizumab má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, keďže u malého počtu pacientov boli hlásené závraty. Nežiaduce účinky: Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami sú infekcie (ako napríklad nazofaryngitída, infekcia horných dýchacích ciest, bronchitída, chrípka a  sinusitída), bolesť hlavy, nauzea, horúčka, únava, kašeľ, bolesť kĺbov. Reakcie súvisiace s podaním infúzie boli hlásené u 4 % pacientov. V štúdiách boli hlásené závažné infekcie, ktoré zahrňujú tuberkulózu, sepsu (niektoré smrteľné), salmonelovú sepsu, listériovú meningitídu a cytomegalovírusovú kolitídu. U pacientov, ktorí dostávali subkutánne podávaný vedolizumab, sa v porovnaní s bezpečnostným profilom pozorovaným v klinických štúdiách s intravenózne podávaným vedolizumabom nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely týkajúce sa bezpečnostného profilu a nežiaducich reakcií s výnimkou reakcií v mieste podania injekcie u 5,1 % pacientov. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Sekcia klinického skúšania liekov a farmakovigilancie, Kvetná ul. 11, SK-825 08 Bratislava 26, Tel: + 421 2 507 01 206, e-mail: neziaduce.ucinky@sukl.sk. Tlačivo na hlásenie nežiaduceho účinku je na webovej stránke www.sukl.sk v časti Bezpečnosť liekov/Hlásenie o nežiaducich účinkoch. Formulár na elektronické podávanie hlásení: https://portal.sukl.sk/eskadra/. Špeciálne upozornenia na uchovávanie: Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C). Injekčnú liekovku, naplnenú injekčnú striekačku alebo naplnené pero uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke. Podmienky alebo obmedzenia týkajúce sa výdaja a použitia: Liek je viazaný na lekársky predpis s obmedzením predpisovania. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Takeda Pharma A/S, Delta Park 45, 2665 Vallensbaek Strand, Dánsko. Dátum poslednej aktualizácie SPC: 31.1.2022

Pred predpísaním lieku sa oboznámte s úplným znením Súhrnu charakteristických vlastností lieku uvedenom na stránke ŠÚKLu, resp. EMA, alebo dostupnom u  lokálneho zástupcu: Takeda Pharmaceuticals Slovakia, s. r. o., Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, Slovenská republika, Tel: +421220602600.

Názov lieku: Entyvio 300 mg prášok na prípravu infúzneho koncentrátu, Entyvio 108 mg injekčný roztok v naplnenej injekčnej striekačke, Entyvio 108 mg injekčný roztok v naplnenom pere. Zloženie: Každá injekčná liekovka obsahuje 300 mg vedolizumabu. Po rekonštitúcii obsahuje každý mililiter 60 mg vedolizumabu. Každá naplnená injekčná striekačka obsahuje 108 mg vedolizumabu v 0,68 ml roztoku. Každé naplnené pero obsahuje 108 mg vedolizumabu v  0,68 ml roztoku. Úplný zoznam pomocných látok pozrite v SPC. Indikácie: Liečba stredne ťažkej až ťažkej formy aktívnej ulceróznej kolitídy alebo stredne ťažkej až ťažkej formy aktívnej Crohnovej choroby u dospelých pacientov, ktorí mali na konvenčnú liečbu alebo na liečbu antagonistom tumor nekrotizujúceho faktoru alfa (tumour necrosis factor alpha, TNF α) neprimeranú odpoveď, alebo u ktorých došlo k strate odpovede, alebo ktorí neznášali takúto liečbu. Liečba dospelých pacientov so stredne ťažkou až ťažkou formou aktívnej chronickej pouchitídy, ktorí podstúpili proktokolektómiu a análnu anastomózu ileálneho púzdra vytvoreného kvôli ulceróznej kolitíde a mali neprimeranú alebo žiadnu odpoveď na liečbu antibiotikami. Dávkovanie a  spôsob podávania: Odporúčaný dávkovací režim vedolizumabu podaného intravenóznou infúziou je 300 mg v nultý, druhý a šiesty týždeň a potom každých osem týždňov. Ulcerózna kolitída: Liečba u pacientov s ulceróznou kolitídou sa má ukončiť, ak sa do 10. týždňa nepozorovali žiadne dôkazy prínosu liečby. Zvýšenie frekvencie dávkovania na 300 mg každé štyri týždne môže byť prínosom pre niektorých pacientov, u ktorých došlo k zníženiu odpovede. Crohnova choroba: Dávka v  10. týždni môže byť prínosom pre pacientov s  Crohnovou chorobou, u ktorých nebola pozorovaná odpoveď. V liečbe reagujúcich pacientov sa má pokračovať každých osem týždňov, počnúc 14. týždňom. Ak sa do 14. týždňa nepozorovali žiadne dôkazy prínosu liečby, liečba pacientov s Crohnovou chorobou sa má ukončiť. Zvýšenie frekvencie dávkovania na 300 mg každé štyri týždne môže byť prínosom pre niektorých pacientov, u ktorých došlo k zníženiu odpovede. Ak sa liečba preruší a je potrebné liečbu obnoviť, je možné zvážiť dávkovanie každé štyri týždne. Pouchitída: Liečba vedolizumabom sa má začať paralelne so štandardnou liečbou antibiotikami (napr. štvortýždňová liečba ciprofloxacínom). Ak sa do 14 týždňov liečby vedolizumabom nepozoruje žiadny dôkaz terapeutického prínosu, má sa  zvážiť ukončenie liečby. Odporúčaný dávkovací režim subkutánne podávaného vedolizumabu ako udržiavacej liečby po aspoň 2 intravenóznych infúziách je 108 mg podávaných subkutánnou injekciou raz za 2 týždne. Prvá subkutánna dávka sa má podať namiesto ďalšej plánovanej intravenóznej dávky a potom každé 2 týždne. K  dispozícii nie je dostatočné množstvo údajov na stanovenie toho, či by malo zvýšenie frekvencie dávkovania prínos pre pacientov, u ktorých dôjde k zníženiu odpovede na udržiavaciu liečbu subkutánne podávaným vedolizumabom. Bezpečnosť a účinnosť vedolizumabu u detí vo veku od 0 do 17 rokov neboli doteraz stanovené. U starších pacientov nie je potrebné upraviť dávkovanie. Entyvio prášok na prípravu infúzneho koncentrátu je určené len na intravenózne použitie ako intravenózna infúzia po dobu 30 minút. Pred podaním sa má rekonštituovať a  ďalej nariediť (pozrite v  SPC). Injekčný roztok Entyvio (v naplnenej injekčnej striekačke alebo v naplnenom pere) je určený len na subkutánne podanie. Kontraindikácie: Precitlivenosť na liečivo alebo na ktorúkoľvek z  pomocných látok. Aktívne závažné infekcie, ako sú tuberkulóza (TBC), sepsa, cytomegalovírusová infekcia, listerióza, a oportúnne infekcie, ako je progresívna multifokálna leukoencefalopatia (PML). Osobitné upozornenia a opatrenia pri používaní: Všetci pacienti musia byť nepretržite sledovaní počas každej infúzie a tiež po dobu približne jednej hodiny (dvoch hodín počas prvých dvoch infúzií) po ukončení infúzie. Boli hlásené reakcie súvisiace s podaním infúzie (infusion-related reactions, IRR) a príznaky precitlivenosti. Existuje možné zvýšené riziko oportúnnych infekcií alebo infekcií, pre ktoré je črevo ochrannou bariérou. Pred začiatkom liečby pacienti musia byť vyšetrení na tuberkulózu. Ak existuje podozrenie na PML, liečba sa musí pozastaviť; ak sa podozrenie potvrdí, liečba sa musí natrvalo ukončiť. Neodporúča sa súbežné používanie vedolizumabu s biologickými imunosupresívami. Pacienti liečení vedolizumabom môžu pokračovať v  liečbe neživými vakcínami. Chrípková vakcína sa má podávať injekčne, v súlade s rutinnou klinickou praxou. Ostatné živé vakcíny sa môžu podávať súbežne s  vedolizumabom len vtedy, ak ich prínos výrazne prevažuje nad rizikom. Vedolizumab podávaný pacientom, ktorí nie sú súbežne liečení kortikosteroidmi, môže byť menej účinný pre vznik remisie Crohnovej choroby v  porovnaní s  pacientmi, ktorí už súbežne dostávali kortikosteroidy. Liekové a  iné interakcie: Súbežné podávanie kortikosteroidov, imunomodulátorov a aminosalicylátov nemalo klinicky významný vplyv na farmakokinetiku vedolizumabu. U dospelých pacientov s pouchitídou sa vedolizumab podával súbežne s antibiotikami, farmakokinetika vedolizumabu sa u pacientov s pouchitídou neskúmala. Živé vakcíny, najmä živé perorálne vakcíny, je potrebné používať opatrne, ak sa súbežne s nimi podáva vedolizumab. Fertilita, gravidita a laktácia: Ženy vo fertilnom veku majú používať primeranú antikoncepciu na zabránenie gravidity a pokračovať v jej používaní aspoň počas 18 týždňov od poslednej liečby. Ako preventívne opatrenie sa odporúča vyhnúť sa používaniu vedolizumabu počas gravidity, ak prínos jasne neprevažuje nad akýmkoľvek možným rizikom pre matku aj plod. Účinky vedolizumabu na dojčené deti a  na tvorbu mlieka nie sú známe. V štúdii týkajúcej sa laktácie zameranej len na koncentráciu prítomného vedolizumabu v materskom mlieku u laktujúcich žien s aktívnou ulceróznou kolitídou alebo Crohnovou chorobou dostávajúcich vedolizumab, bola koncentrácia vedolizumabu v ľudskom materskom mlieku približne 0,4 % až 2,2 % sérovej koncentrácie u matky získanej z historických štúdií vedolizumabu. Odhadovaná denná dávka vedolizumabu užitá dojčaťom bola 0,02 mg/kg/deň, čo je približne 21 % priemernej materskej dennej dávky upravenej podľa telesnej hmotnosti. Pri používaní vedolizumabu u  dojčiacich žien sa má zvážiť prínos liečby pre matku a  možné riziko pre dojča. Ovplyvnenie schopnosti viesť vozidlá a obsluhovať stroje: Vedolizumab má malý vplyv na schopnosť viesť vozidlá alebo obsluhovať stroje, keďže u malého počtu pacientov boli hlásené závraty. Nežiaduce účinky: Najčastejšie hlásenými nežiaducimi reakciami sú infekcie (ako napríklad nazofaryngitída, infekcia horných dýchacích ciest, bronchitída, chrípka a  sinusitída), bolesť hlavy, nauzea, horúčka, únava, kašeľ, bolesť kĺbov. Reakcie súvisiace s podaním infúzie boli hlásené u 4 % pacientov. V štúdiách boli hlásené závažné infekcie, ktoré zahrňujú tuberkulózu, sepsu (niektoré smrteľné), salmonelovú sepsu, listériovú meningitídu a cytomegalovírusovú kolitídu. U pacientov, ktorí dostávali subkutánne podávaný vedolizumab, sa v porovnaní s bezpečnostným profilom pozorovaným v klinických štúdiách s intravenózne podávaným vedolizumabom nepozorovali žiadne klinicky významné rozdiely týkajúce sa bezpečnostného profilu a nežiaducich reakcií s výnimkou reakcií v mieste podania injekcie u 5,1 % pacientov. Hlásenie podozrení na nežiaduce reakcie po registrácii lieku je dôležité. Umožňuje priebežné monitorovanie pomeru prínosu a rizika lieku. Od zdravotníckych pracovníkov sa vyžaduje, aby hlásili akékoľvek podozrenia na nežiaduce reakcie na Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Sekcia klinického skúšania liekov a farmakovigilancie, Kvetná ul. 11, SK-825 08 Bratislava 26, Tel: + 421 2 507 01 206, e-mail: neziaduce.ucinky@sukl.sk. Tlačivo na hlásenie nežiaduceho účinku je na webovej stránke www.sukl.sk v časti Bezpečnosť liekov/Hlásenie o nežiaducich účinkoch. Formulár na elektronické podávanie hlásení: https://portal.sukl.sk/eskadra/. Špeciálne upozornenia na uchovávanie: Uchovávajte v chladničke (2 °C – 8 °C). Injekčnú liekovku, naplnenú injekčnú striekačku alebo naplnené pero uchovávajte vo vonkajšom obale na ochranu pred svetlom. Neuchovávajte v mrazničke. Podmienky alebo obmedzenia týkajúce sa výdaja a použitia: Liek je viazaný na lekársky predpis s obmedzením predpisovania. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: Takeda Pharma A/S, Delta Park 45, 2665 Vallensbaek Strand, Dánsko. Dátum poslednej aktualizácie SPC: 31.1.2022

Pred predpísaním lieku sa oboznámte s úplným znením Súhrnu charakteristických vlastností lieku uvedenom na stránke ŠÚKLu, resp. EMA, alebo dostupnom u  lokálneho zástupcu: Takeda Pharmaceuticals Slovakia, s. r. o., Bajkalská 19B, 821 01 Bratislava, Slovenská republika, Tel: +421220602600.